Keď v Európe stúpajú teploty a všetci sa tešia na letné prázdniny, v Etiópii teplomer klesá, neustále výdatne prší a slnko sa ukáže len zriedka. Pre deti a mladých ľudí je obdobie dažďov nudné a smutné. Tento rok tu však bola pre niektorých z nich vzrušujúca alternatíva.

Ruedi a Zita Hermann, krátkodobí spolupracovníci na klinike Walga/Tsigereda

Pre roľníkov, čo je v regióne Walga väčšina ľudí, je to čas sejby a nádeje na dobrú žatvu, ktorá im zaistí ich prežitie. Dospelí sa nesťažujú na náročné okolnosti (napr. cesty plné blata), ale tešia sa zo vzácnej vlahy. Deti a mladí však v tomto období nenachádzajú veľa rozptýlenia: školy sú zatvorené, mnohí sa potulujú po vonku a nezriedka ich to vedie k nedobrým myšlienkam. Niektorí mladí sa už pokúšali prekonať plot, ktorý obkolesuje areál kliniky Walga a privlastniť si veci z dielne a obytných budov.

Namiesto túlania sa niečo robiť

Ako by sa dal tento očividný problém konštruktívne riešiť? Modlili sme sa a hľadali sme cestu. Tak vzniklo prianie, ponúknuť mladým zmysluplné vyplnenie prázdninového času. Annarös Schafroth už pred niekoľkými rokmi začala s letnými kurzami pre mladé dievčatá, ale chýbala ponuka pre chlapcov. A tak sme sa rozhodli vycestovať na šesť týždňov do Etiópie. Kvôli vypätej situácii v krajine nebolo vôbec jednoduché získať potrebné vízum. Nakoniec sme predsa len dostali zelenú a 12. júla sme mohli ísť. Veľmi nás povzbudili slová z 2. Mojžišovej 33,14 a Židom 10,24.

Prvý deň kurzu sa rýchlo priblížil a zhromaždili sa účastníci plní očakávania. Cieľ bol jasný: nadviazať vzťahy a dobré, motivujúce spoločenstvo. Praktické vyučovanie zamerané na spracovanie dreva a ručné práce bolo obohatené vyučovaním etiky vrátane otázok týkajúcich sa spoločnosti a zmyslu života. K tomu pribudli základy matematiky, angličtiny a prvej pomoci. Ako hmatateľný výsledok kurzu si dievčatá mohli na záver vziať domov látkový ruksak a peračník vyrobený z PET fliaš a chlapci peknú drevenú truhlicu.

Vznik niečoho cenného

Smeli sme zažiť, ako vznikajú vzťahy a rastie dôvera. Etiópsky spolupracovníci sa pridali a pomáhali nám pri jazykových ťažkostiach. Opakovane vznikali situácie, ktoré sme mohli riešiť na základe Biblie, a tým poukázať aj na našu nádej a motiváciu. Mladí ľudia žasli nad tým, aké aktuálne je Božie slovo, a že dokáže objasniť niektoré ľudské správanie. Tým si rozširoval svoje obzory a boli motivovaní ku konaniu.

Po dvoch týždňoch bol prvý kurz na konci, obdivovali sme vydarené výsledky. Pýtal som sa chlapcov, či svoje drevené truhlice predajú, aby si zarobili nejaké peniaze. Všetci sa zhodli, že na to sú príliš cenné! Jeden chlapec, ktorému Misia na Níle počas jeho dlhého ochorenia nohy pomohla prostredníctvom rôznych operácií, bol pripravený darovať svoju truhlicu pracovníkovi misie, ktorý ho sprevádzal. Táto hlboká vďačnosť za prejavenú pomoc sa ma veľmi dotkla.

Veľmi veľa toho mohlo počas týchto týždňov vyrásť! To nás napĺňa úžasom a veľkou vďačnosťou. Veríme a dúfame, že Božie slovo a Jeho láska k nám ľuďom zasiahla týchto mladých a bude ich aj naďalej sprevádzať.

Popis k obrázkom:

1. S nadšením búchať kladivom a píliť – to je oveľa vzrušujúcejšie, ako sa potulovať po ulici!
2. Konali sa tri dvojtýždňové kurzy pre chlapcov a pre dievčatá.
3. Skupinka žien hrdo ukazuje vlastnými rukami vyrobené látkové ruksaky.
4. Kurz prvej pomoci so spolupracovníkom kliniky Walga.
5. Na programe bolo aj vyučovanie predmetov ako angličtina alebo matematika.
6. Drevené truhlice sú hotové – hrdosť a radosť sa nedajú prehliadnuť.
7. Záverečná slávnosť s odovzdávaním certifikátov bola dôstojným ukončením dvojtýždňového kurzu.
8. Predať drevenú truhlicu, aby si zarobili peniaze? Nikdy, na to sú truhlice príliš cenné!
9. Zita Hermann s jednou zo svojich dievčenských skupín.
10. Ruedi Hermann so „svojimi“ chlapcami – tvorili dobrý tím.