Slepec, ktorý vedie svojho šéfa

Slepec, ktorý vedie svojho šéfa

V Etiópii spôsobuje enormné zdražovanie mnohým ľuďom existenčné problémy. Sotva prejde týždeň bez toho, aby nezdraželi dôležité potraviny. Ako prejav podpory dostali všetci učni a časť spolupracovníkov centra Misrach potravinový balíček.

Therese Ramseier, pracovníčka na kontrole kvality v centre Misrach a členka štvorčlenného sociálneho tímu, rozpráva, ako prebiehala distribučná akcia:

„Nakúpiť a zabaliť potraviny pre 78 spolupracovníkov, 73 učňov a 14 nevidiacich žien v ubytovacej skupine bolo logisticky aj časovo náročné. Príjemcov som pozývala v šiestich rôznych časoch, aby si vyzdvihli svoje darčeky. Radosť bola vskutku veľká. Všetkých sa dotklo, ako si centrum Misrach všíma, že ľudia sú na hranici svojich možností a potrebujú pomoc.

Títo ľudia si nemôžu dovoliť ochorieť
Predstavte si, že pracovník s napr. šesťčlennou rodinou dostane na ruku okolo 3000 – 4000 birrov (ca. 80 eur), z čoho 1500 – 3000 hneď vynaloží na nájom. Čo mu zvýši, musí stačiť na živobytie. Pritom kilo ryže alebo cestovín stojí okolo 40 birrov, šošovica a fazuľová múka viac ako dvojnásobok, už ani nehovoriac o zelenine a ovocí. Pre mňa je jednoducho nepochopiteľné, ako títo ľudia dokážu prežiť. A beda, ak niekto ochorie. Keď sa k tomu pridajú výdavky za lekára alebo pobyt v nemocnici, hrozí im zadlženie, z ktorého sotva vedie cesta von.

O to viac sa všetci potešili, keď dostali potravinový darček v hodnote 1200 birrov (ca. 23 eur). Šťastne si odnášali domov múku, cestoviny, ryžu, šošovicu a fazuľovú múku. Nevidiacim spolupracovníkom, ktorí od začiatku koronakrízy pracujú doma, som spolu s Girmom, vedúcim oddelenia viazania kief a priamym nadriadeným nevidiacich, priniesla potraviny domov. To im ušetrilo náklady na dvoch ľudí, ktorí by museli potraviny vyzdvihnúť.

Slepý vodca
Mitiku, jeden z našich nevidiacich spolupracovníkov, nás už viackrát pozýval k sebe domov, no vždy sme ho museli pre nedostatok času odmietnuť. Teraz, keď sme boli celý deň na nohách pri roznášaní potravín, radi sme prijali jeho pozvanie na večeru. Mitiku a jeho manželka nás čakali na ulici, aby nám ukázali parkovacie miesto pre naše auto. Potom sme išli po hrboľatom chodníku k ich bytu. Girma, ktorý trpí následkami po detskej mozgovej obrne, sa na nerovnom teréne potrebuje niekoho držať, aby nespadol. Keďže ja aj s kolegyňou sme mali plné ruky potravín, zostal len Mitiku. A tak previedol nevidiaci muž svojho pohybovo postihnutého šéfa bezpečne cez všetky nástrahy chodníka až k svojmu domu.

Bola to pre mňa paradoxná situácia, ktorá sa dotýkala môjho srdca. Normálne by človek očakával, že vidiaci povedie nevidiaceho. Ale Mitiku pozná vo svojom okolí každú malú nerovnosť, a tak môže bezpečne viesť iných. Býva v hlinenom dome, ktorý ma prenajatý pre svoju rodinu s troma alebo štyrmi deťmi. Vychutnali sme si u nich výborné jedlo so zemiakovou a šošovicovou omáčkou s chlebom, ešte skôr ako sme rodine odovzdali balíček s potravinami. Aj tu bola radosť veľmi veľká.“

Potreba sociálneho fondu
Základnou úlohou centra Misrach je vzdelávanie ľudí s telesným postihnutím. Vzdelanie je zdarma a učni dostávajú malý plat, ale inak sa o svoje živobytie starajú sami. Pre núdzové situácie, ako teraz kvôli enormnému zdražovaniu, existuje sociálny fond, z ktorého sa financuje poskytovanie pomoci. Tento fond opakovanie napĺňajú darcovia, za čo sme im veľmi vďační.