18-ročná Senait (meno zmenené) prišla v marci 2024 k nám do azylového domu Tsigereda. Ešte dokázala dobre skrývať svoje tehotenstvo, pretože nechcela, aby sa o tom ktokoľvek dozvedel. Predovšetkým jej rodina v žiadnom prípade nesmela nič vedieť.

Katja Hermann, dlhodobý pracovný pobyt v Etiópii

Strach a pocity viny

Senaitina matka hrozila, že si vezme život, ak ešte jedna dcéra bude čakať nemanželské dieťa. Tento tlak ťažko doliehal na mladú ženu a priviedol ju k nám. Spočiatku bola veľmi tichá a utiahnutá. Keď prišli ľudia zvonku, schovávala sa vo svojej izbe, lebo sa obávala, že by ju alebo jej rodinu niekto mohol spoznať. S pribúdajúcimi týždňami sa prehlboval jej vzťah k nám zamestnancom a ona sa otvorila so svojím trápením. Keď sa dozvedela, že jej otec je vážne chorý, aj to si kládla za vinu.

Prekvapivá návšteva

Časom sa predsa len jej rodina dozvedela, kde sa zdržiava. Keď Senait v septembri priviedla na svet zdravého chlapca, prišlo veľké prekvapenie: otec a matka navštívili svoju dcéru a jej dieťa! Neviem povedať, kedy a ako došlo k zmiereniu a prijatiu situácie, ale pre mňa je to Boží zázrak.

Matka a jej súrodenci opakovane prichádzali na návštevu a zakaždým priniesli jedlo pre nás všetkých. Tým preukazovali svoju vďačnosť za pomoc a podporu, ktorú ich dcéra u nás dostala.

Opäť s rodinou

Tento apríl to zašlo už tak ďaleko, že sa Senait vrátila k svojej rodine. Otec a matka ju prišli vyzdvihnúť a boli pri rozlúčke. Každej žene na konci jej pobytu v azylovom dome Tsigereda dávame Bibliu. Jej ortodoxná rodina sa za to dôrazne poďakovala.

Keď sme sa po päťmesačnom pobyte doma opäť vrátili do Walgy, zastavila sa tu Senait so svojou matkou. Priniesli všetko na kávový obrad. Tento prejav ich vďačnosti a ocenenia sa ma hlboko dotkol. Jasne vidím, že Boh zázračne pomohol a zasiahol do života Senait. Je naším prianím, aby mladé ženy ako ona spoznali, že majú nádej a budúcnosť.