Surovinová dilema v Kongu
Východná časť Demokratickej republiky Kongo obsahuje obrovské množstvo nerastných surovín ako zlato, kobalt alebo cín. No namiesto bohatstva prinášajú tieto suroviny nešťastie. Zatiaľ čo povstalecké skupiny, netransparentné siete a nakoniec aj priemyselné krajiny profitujú, domáce obyvateľstvo trpí násilím a vysídľovaním.
Félicité Mugombozi*
Oblasť bohatá na nerastné suroviny vo Východnom Kongu je obrovská, rozprestiera sa cez niekoľko provincií. Okrem cenných kovov bola pod Národným parkom Virunga, ktorý je známy horskými gorilami, dokonca objavená aj ropa. V skutočnosti by takéto hodnotné suroviny mohli byť zdrojom hospodárskej prosperity. Existuje ale mnoho dôvodov, prečo tomu v Kongu tak nie je. V odľahlých, tropickými dažďovými pralesmi pokrytých oblastiach, chýba základná infraštruktúra ako sú cesty a zásobovanie elektrickou energiou. Dostatočne kontrolovať túto oblasť je takmer nemožné. A tam, kde je štát prítomný, presadzovaniu spravodlivosti a zákona bráni vysoká miera korupcie. Vzniká tak mocenské vákuum, ktoré rôzni aktéri vypĺňajú vo svoj prospech.
Ťažba bez ľudských práv
Zatiaľ čo jedna malá menšina z ťažby profituje, prevažná väčšina obyvateľov sa utápa v chudobe, s priemerným príjmom 2,50 eur na deň (Zdroj: Svetová banka 2021). Suroviny, ktoré sa ukrývajú pod zemou, sa často vynášajú na povrch ručne s použitím jednoduchých nástrojov. Táto práca si nevyžaduje žiadnu špeciálnu kvalifikáciu a láka mnohých ľudí, medzi nimi aj ženy a deti, ktorí dúfajú, že si tak zabezpečia svoje živobytie. Podmienky v baniach často vykazujú ponižujúce a neľudské zaobchádzanie. Detská práca je veľmi rozšírená a vystavuje najzraniteľnejších členov spoločnosti zneužívaniu, od nemilosrdného vykorisťovania až po sexuálne násilie.
Neľútostný boj pri rozdeľovaní
Násilie v ťažbe, akokoľvek je strašné, bledne v porovnaní so zverstvami, ktoré sú páchané pri brutálnom boji o rozdelenie ťažobných oblastí. Viaceré vojenské skupiny sa snažia bezohľadným násilím obsadiť a kontrolovať ťažobné oblasti. Na tejto brutálnej vojne sa podieľajú aj militantné skupiny podporované zo zahraničia. Celkovo je do toho zaangažovaných asi 250 domácich a viac ako tucet zahraničných skupín. Z predaja surovín cez pochybné kanály potom financujú nákup zbraní a platy svojich vojakov. Tak sa cenné nerastné bohatstvo stáva palivom, ktoré už tri desaťročia udržiava konflikt pri živote.
Nepredstaviteľné násilie
Najviac trpia predovšetkým ľudia, ktorí žijú v blízkosti baní, ale v konečnom dôsledku trpí celé obyvateľstvo na východe krajiny. Dochádza tu k únosom a nepredstaviteľnému fyzickému a sexuálnemu násiliu. Znásilnenia sa zámerne používajú ako vojnová zbraň na rozbitie rodín a vidieckych komunít. Mnohí sú nútení opustiť svoje domovy a polia. Odhaduje sa, že aktuálne je v Kongu vysídlených okolo sedem miliónov ľudí. Hľadajú útočisko v táboroch okolo mestských oblastí a žijú v zničujúcich podmienkach. A aj tam môže dôjsť k útokom ozbrojených skupín. Mnohí preto utekajú do zahraničia. Miestne príslovie hovorí: „Je lepšie jesť maniokové listy v mieri, ako jesť mäso bez mieru.“ Všetko je lepšie ako nočná mora, ktorú zažili.
Škody na životnom prostredí spôsobené ťažbou
Neregulovaná ťažba nerastných surovín má aj enormný dopad na životné prostredie. Okolo osád v ťažobných oblastiach je pôda kontaminovaná toxickými látkami. Ťažba tiež prispieva k odlesňovaniu a erózii. Kvôli tomu dochádza vo zvýšenej miere k záplavám a zosuvom pôdy. Aj kvôli tomu sú ľudia nútení odchádzať a hľadať si iné miesto pre život.
Žiadne jednoduché riešenia
Napriek všetkému utrpeniu, ktoré ťažba so sebou prináša, je hlavným zdrojom príjmov pre región a jeho obyvateľov. Oblasť s nádhernou krajinou, jazerami a horskými gorilami pri hraniciach s Ugandou, by bola ideálna aj pre turizmus. Ale na to by museli byť ukončené konflikty o ťažobné oblasti a ťažba tak reštrukturalizovaná, aby z nej profitovali aj miestni ľudia. Od toho je to ale, žiaľ, veľmi ďaleko.
Dôležitým prínosom by mohli byť cirkvi. Asi 85 percent konžského obyvateľstva sú praktizujúci kresťania. Cirkvi by mohli robiť osvetovú činnosť medzi ľuďmi o spravodlivosti v baníctve a fungovať ako ombudsmani pri monitorovaní plnenia ťažobných zákonov. Táto úloha by bola v súlade s ich vplyvom a sociálnym postavením v krajine. Mohla by sa rozvinúť teológia sociálneho mieru, aby sa zvýšilo povedomie o dôsledkoch ťažby.
Predovšetkým je však potrebné konanie štátu. Samotná Demokratická republika Kongo nesie hlavnú zodpovednosť za ochranu svojich občanov a tiež životného prostredia. Ona musí hľadať cesty, a ťažbu kontrolovať tak, aby ľudia mohli z nej a s ňou žiť.
Krajina ale nedostane problémy pod kontrolu sama. Keďže celý svet profituje z konžského nerastného bohatstva, povinnosť zapojiť sa majú aj všetky ostatné štáty. Prínosom by mohli byť napr. iniciatívy, ktoré by požadovali bezkonfliktný pôvod surovín alebo medzinárodné stíhanie osôb, ktoré sú zapletené do ilegálneho obchodu s nerastným bohatstvom.
* Tento príspevok je skrátenou verziou článku z časopisu „Gesundheit in der einen Welt“ nemeckého inštitútu pre lekársku misiu (Difäm). Félicité Mugombozi, autorka článku, je právničkou a lektorkou v Gome, DR Kongo. V súčasnosti dokončuje doktorát na univerzite v Lipsku na tému „Medzinárodné humanitárne právo a zodpovednosť za ochranu na príklade Demokratickej republiky Kongo.“
Aktuálna situácia vo Východnom Kongu
Východné Kongo bolo vždy nepokojnou oblasťou, ale v posledných týždňoch nás zasiahli desivé správy: Vojnové násilie sa šíri ako plošný požiar.
Mathias Rellstab, Misia na Níle, zodpovedný za komunikáciu
Článok aktualizovaný 18.3.2025
Čo sa udialo od januára
Koncom januára dobili povstalci zo známej militantnej skupiny M23 mesto Goma, kde došlo k vážnym násilnostiam. Reč je o viac než 3000 mŕtvych. V polovici februára M23 napadla aj južnejšie položené mesto Bukavu, kde má Misia na Níle vzdelávacie centrum Panzi. Tu neboli tak rozsiahle násilnosti ako v Gome, ale aj tu došlo k rabovaniu, streľbe a vraždám. Navyše situácia v zásobovaní je neistá. Banky sú ešte stále zatvorené, elektrina je sotva dostupná. Kto nemá žiadnu hotovosť alebo žiadne zásoby, ocitol sa vo veľmi ťažkej situácii.
Obnovenie školskej prevádzky
Od 15. februára boli na niekoľko týždňov zatvorené všetky školy a vzdelávacie centrá, aj vzdelávacie centrum Panzi Misie na Níle. Noví vládcovia sa usilujú, podľa ich vlastných slov, o normalizáciu bežného života. V posledných dňoch sa situácia natoľko upokojila, že sa tím vzdelávacieho centra Panzi rozhodol obnoviť vzdelávací proces. Teraz zostáva už len informovať a motivovať učňov, aby opäť prišli na vyučovanie. Naďalej ľudia v Bukavu a okolí denne zomierajú v dôsledku streľby. Obzvlášť mladí ľudia sú naviac v nebezpečenstve, že ich rebeli unesú a prinútia k vojenskej službe.
Osobná situácia spolupracovníkov
Náš projektový vedúci K. píše: Naša učiteľka W. prežíva smútok. Jej sestra počas tehotenstva zomrela, lebo pri pôrode sa jej nedostalo pomoci. Aj nášho učiteľa P. zasiahla smrť jeho biologickej matky. Zomrela, pretože jej deti ju nemohli vziať do nemocnice kvôli nebezpečnej situácii. V našej rodine sme stratili strýka z otcovej strany. V sobotu mal pohreb.
Situácia v rehabilitačnom centre
Ženy z rehabilitačného centra sa vrátili späť do svojich dedín a dostali finančnú podporu na svoje opätovné začlenenie. Táto cesta bola zvolená preto, lebo rehabilitačnú starostlivosť v centre Panzi nateraz nebolo možné zaručiť. Okrem toho bola skupina v záverečnej fáze rehabilitácie a v marci by bola prepustená. Nová skupina žien má byť do rehabilitačného centra prijatá v apríli 2025, ak to situácia dovolí.
S našim lokálnym partnerom sme priebežne v kontakte. Vzhľadom na ťažkú situáciu prosí o modlitebnú podporu.
Modlíme sa…
– za ľudí vo Východnom Kongu, obzvlášť v Bukavu – aby boli uchránení pred násilím a zabitím.
– za vzdelávacie centrum Panzi a jeho pracovníkov, učňov a traumatizované ženy – aby vo viere našli oporu, útechu a istotu.
– za všetkých, ktorí podporujú nepokoje, aby spoznali svoje previnenie.
– za ďalšie záležitosti, ktoré nám Boh v modlitbe položí na srdce.