Príbeh Wubit B. je jedným z mnohých príkladov, ako môžu malé zranenia, ktoré nie sú správne ošetrené, viesť k ohrozeniu života. No dnes je 20-ročná mladá žena plná nádeje.

Mesfin Shiferaw, Manažér projektu v Centre Misrach | Čas čítania: 3 min.

Wubit pochádza z dediny v Etiópii, asi 120 km severne od hlavného mesta Addis Abeba. Je jedným zo šiestich detí, rodičia sú maloroľníci. Ako dieťa si privodila infekciu na pravej nohe, ktorú sa pokúsili ošetriť bežnými lokálnymi metódami. Okrem iného bolo postihnuté miesto „ošetrené“ žiletkou. Tým sa však problém nezlepšil, ale naopak. Ani v miestnom zdravotnom stredisku nedokázali Wubit pomôcť.

Keď sa Wubitin stav neustále zhoršoval a ona trpela silnými bolesťami, predala rodina všetok svoj majetok, aby milovanej dcére mohli umožniť liečbu v nemocnici v Addis Abeba. Keďže to nestačilo, jej matka prosila rodinu a dedinskú komunitu o ďalšie peniaze. Medzitým sa infekcia rozšírila, takže sa doktori rozhodli nohu amputovať. Rodičia našli dobročinnú organizáciu, ktorá bola ochotná podporiť Wubit zabezpečením protézy a pri školskej dochádzke.

Po šiestej triede sa vrátila Wubit k svojej rodine, pričom jej otec medzičasom zomrel. V jej rodnej dedine bola návšteva školy zložitá kvôli dlhému dochádzaniu. Keď išla Wubit do deviatej triedy, dopočula sa o Centre Misrach (MC), ktoré umožňuje odborné vzdelanie ľuďom s telesným postihnutím. Rozhodla sa vycestovať do Addis a skúsiť tam šťastie. A naozaj bola prijatá do MC sociálneho programu a mohla začať vzdelávanie ako optička. Ako jedna z prvých profitovala z rozšírenia ubytovacích priestorov a mohla v MC bývať.

Wubit pri vzdelávaní za optičku v Centre Misrach.

V októbri 2025 Wubit úspešne ukončila vzdelávanie a má vyhliadku na pracovné miesto u jednej spriatelenej organizácie, u ktorej už absolvovala prax. Tiež chce vo svojej rodnej dedine povzbudzovať a podporovať ostatné telesne postihnuté deti a mladých ľudí. Aj viera je pre ňu dôležitá. Povedala: „Nenachádzam slová, ako vyjadriť moju vďačnosť voči Bohu, lebo je dobrý a jeho dobrota nemá konca.“ Ako vyjadrenie tejto vďačnosti a radosti sa Wubit počas obdobia svojho vzdelávania rozhodla nechať sa pokrstiť.