Nebyu Tamrat, kedysi manažér pivovaru, sa už 13 rokov angažuje v Centre Misrach v Addis Abebe. Kto s ním hovorí, ten si rýchlo všimne, že je nadšený pre svoju prácu a pre ľudí, ktorí sú mu zverení.

Interview: Mathias Rellstab, Misia na Níle, zodpovedný za komunikáciu | čas čítania: 5 minút

 

Nebyu, vedieš obchodnú časť Centra Misrach (MC). Čo to znamená?

MC formálne pozostáva z dvoch organizácií: neziskovej organizácie, ktorú nazývame „NGO“, a zárobkového podnikania, ktoré nazývame „obchod“. Toto rozdelenie je spôsobené zákonnými podmienkami v Etiópii. Jednoducho povedané: NGO sa stará o vzdelávanie a sprevádzanie ľudí s telesným postihnutím. Obchodná časť predáva produkty, ktoré sa v MC vyrobia. Z toho získaný výnos tečie do NGO a pokrýva časť jeho nákladov. Naším cieľom je, aby sme si čo najväčšiu časť nákladov pokryli sami.

 

Ako dobre sa vám to darí?

Je to veľká výzva. Na jednej strane spravujeme našu obchodnú divíziu ako normálne podnikanie. To znamená, že časť nášho obratu musíme odviesť na daniach. Pritom my nezarábame žiadne peniaze, ale celý zisk investujeme do nám zverených ľudí! Pri každom stretnutí s úradmi nastoľujeme túto tému: Je zarážajúce, že krajina oficiálne chce podporovať inklúziu ľudí s telesným postihnutím, a zároveň požaduje dane zo sociálneho podniku, ktorý v tejto oblasti vykonáva príkladnú prácu. Ale žiaľ, toto je v Etiópii bežná prax. Napriek tomu môžeme každý rok poukázať na oblasť vzdelávania značné sumy. To by však nebolo možné bez podpory Misie na Níle.

 

S akými ďalšími výzvami sa stretávate?

Od hospodárskych otrasov v posledných rokoch, okrem iného aj kvôli covidovej kríze, sa ceny materiálov výrazne zvýšili. To znižuje náš zisk. Nemôžeme zvýšiť predajné ceny tak, ako by sme si priali, pretože máme aj sociálnu zodpovednosť: napríklad, aby si zákazníci mohli dovoliť okuliare, ktoré vyrábame. O to vďačnejší sme za podporu od mnohých priateľov misie vo Švajčiarsku a Nemecku. To nám zabezpečuje stabilitu a dáva nám istotu.

 

V MC vyrábajú aj kvalitné pohľadnice, ktoré sa potom predávajú vo Švajčiarsku.

 

Koľko spolupracovníkov zamestnáva obchodné oddelenie MC, ktoré vedieš?

Momentálne máme 90 spolupracovníkov. Z toho asi 70% telesne postihnutých. Väčšina z nich má rodinu. Už len tieto pracovné miesta sa starajú o to, aby stovky ľudí mali príjem. K tomu treba pridať pracovníkov NGC a samozrejme učňov.

 

Ktoré produkty sú najdôležitejšie?

Naším najdôležitejším oddelením z hľadiska obratu je optika, kde sa vyrábajú šošovky a vkladajú sa do okuliarových rámov. Na druhom mieste je stolárstvo, ktorého výrobky sú tiež veľmi žiadané. Predtým bolo na druhom mieste zhotovovanie kief. Ale za posledné roky stále klesá počet zákazníkov, ktorí si chcú kúpiť naše kvalitné kefy. Trh bol zaplavený lacným plastovým tovarom z Číny. Aj kvôli vojne na severe Etiópie a nepokojom v mnohých ďalších častiach krajiny, sme stratili zákazníkov, pretože doprava začala byť neistá alebo príliš drahá. Preto máme v súčasnosti viac ako 30.000 kief na sklade, čo je príliš veľa! Na druhej strane pozorujeme, že od čias covidu sa zvyšuje počet ľudí, ktorý kladú dôraz na vysoko kvalitný nábytok alebo hračky pre svoje deti, ktoré tiež vyrábame. To sme v minulosti poznali pomenej.

 

Nevidiaci viazači kief sú úkoloví zamestnanci, ktorí sú platení podľa počtu kusov. Ako sa im darí, keď sa predáva oveľa menej kief?

To je v skutočnosti naša najväčšia výzva. Viazači kief sú odkázaní na svoj zárobok, aby nasýtili seba a svoje rodiny. Väčšina z nich to robí už viac ako 20 rokov a majú sotva nejakú inú možnosť zárobku. Ako sociálny podnik by sme ich nemohli zodpovedne len tak prepustiť. A tak ich naďalej podporujeme ako sa len dá a snažíme sa im dať prácu. Nebolo by ale zmysluplné vyrábať stále viac kief, zatiaľ čo je náš sklad preplnený. Preto sme začali s tým, že sme viazačov kief nasadili aj na jednoduché stolárske práce a hľadáme ďalšie možnosti.

 

Je cítiť, že na osude tvojich spolupracovníkov ti osobne záleží a robíš svoju prácu s vášňou. 

Mám totiž dvoch synov, vo veku 19 a 14 rokov. Keď som prevzal svoju úlohu v MC, mladší mal práve 1 rok. Aj preto si často hovorím, že mám v skutočnosti tri deti: mojich dvoch chlapcov, Ebenezer a Nathanael, a Centrum Misrach.

 

V Centre Misrach môže absolvovať odborné vzdelanie aj Wude, ktorú jej manžel v záchvate žiarlivosti vážne zranil a prišla o nohu.

 

Nebyu, tvoj každodenný život je často plný ťažkostí a výziev. Kde k tomu berieš silu a motiváciu?

Milujem svoju prácu! Predtým som mal rôzne pracovné miesta v súkromnom hospodárskom sektore, naposledy v pivovare. To bolo ok, ale tam som jednoducho pracoval, aby som sa mohol postať o seba a svoju rodinu. Tu v MC vidím hlbší zmysel: všetko, čo robím, je pre dobro ľudí, ktorí naliehavo potrebujú podporu. Moji spolupracovníci nie sú len moji kolegovia – vnímam ich ako priateľov, o ktorých sa chcem postarať, so schopnosťami, ktoré mi Boh daroval. Ak je niektorý spolupracovník chorý alebo je v ťažkej situácii, trpím s ním. Ak dosiahne niektorá spolupracovníčka úspech, oslavujem spolu s ňou. Aj v čase, keď som na misijnej konferencii vo Švajčiarsku, posielajú mi fotografie a pribežne ma informujú. Už sa teším na to, keď ich všetkých opäť uvidím, až sa vrátim do Addis. Áno, MC je skutočne súčasťou mojej rodiny.

 

Čo by si chcel ešte odkázať priateľom Misie na Níle, ktorí toto interview čítajú?

Všetkým, ktorí podporujú Centrum Misrach – veľká vďaka! MC nie je len miestom vzdelávania. Je to miesto nádeje. Miesto, kde postihnutie neznamená neschopnosť. Tu sa obmedzenia stávajú príležitosťami a zabudnuté hlasy spolupracovníkmi. Takéto zmeny sú možné, pretože sa niekto rozhodol starať sa. Niekto sa rozhodol dávať. Niekto sa rozhodol veriť v potenciál každého človeka, bez ohľadu na jeho fyzický stav. Pozývame vás, aby ste sa stali tým niekým. Či už skrze dary, modlitby, nákup našich produktov alebo dobrovoľníckou prácou – môžete sa stať časťou nového príbehu a byť novou budúcnosťou pre mnohých. Spoločne a s Božou pomocou môžeme ľuďom vrátiť ich dôstojnosť a dať im zmysel života. Veľká vďaka, a nech vás Boh bohato žehná!