Cez Nový rok navštívila malá skupina mladých ľudí Etiópiu, aby tam okúsili niečo z ovzdušia Misie na Níle. Jednou z nich bola Steffi Buhn, ktorá aktuálne absolvuje misijnú a diakonickú školu SGM. V nasledujúcich riadkoch rozpráva o svojich dojmoch.

 

 

12 dní plných dojmov a zážitkov – ktoré ešte stále spracovávam.

Bolo nás 12 osôb – keď okrem rodiny Hermannovcov, ktorí nás sprevádzali, započítame aj Pána Ježiša, ktorý bol tiež neustále s nami!

Pri čítaní knihy Skutkov sme sa zaoberali 12 učeníkmi Pána Ježiša a opakovane sme o nich do hĺbky diskutovali.

Prešli sme tucty kilometrov – Katja a Emanuel Hermannovci nás v dvoch autách vozili krajinou s rôznymi cestnými podmienkami.

Nasnímali sme asi dvanásťtisíc obrázkov a videí – od rušných ulíc, cez nákupy na trhu a povinné skupinové fotky, až po mnohoraké prejavy Božieho nádherného stvorenia.

 

12 rozdielov, ktoré sme si všimli

1. Addis Abeba, hlavné mesto, nás privítalo obrovskými novými parkami, jasne osvetlenými ulicami a mnohými novými výškovými budovami. To vôbec nezapadá do predstavy, ktorú sme mali o Afrike. Samozrejme, ešte stále je tu aj veľa chudoby, ale tá je stále viac vytláčaná z centra mesta. Neskôr, na klinike Walga to bolo tak, ako sme si predstavovali: vidiek, nádherné stvorenstvo uprostred neúrody a sucha, a žiaľ, aj chudoba v najrôznejších podobách.

2. Ulice, ktoré sú absolútne zaplnené ľuďmi! Na nich sa všetko odohráva. V Európe ľudia sedia vo svojich pekných domoch, ale v Etiópii žije väčšina ľudí v malých chatrčiach, v ktorých sa, prirodzene, nechcú zdržiavať počas celého dňa.

 

 

3. Cestná premávka: Napriek slalomu pomedzi výmole a stáda kôz, kravy a ľudí, ktorí len tak náhodne prechádzali cez rušnú hlavnú ulicu, neprišlo k žiadnej nehode. Vďaka Bohu za ochranu.

4. Jazyk (amharčina) a kultúra boli samozrejme veľmi odlišné, no aj tak sme boli prijatí veľmi srdečne, takže na rozdieloch vlastne vôbec nezáležalo. Aj keď na nás na ulici ľudia opakovane kričali „Ferenj“ (cudzinec), takmer vo všetkých prípadoch to bol prejav nadšenia a nie rasizmu.

5. Bohoslužba bola, čo sa týka rozdielov, takmer neprekonateľná – počnúc budovou (ako mnohé domy vo Walge pozostávala z jednoduchého dreveného rámu, pokrytého blatom), cez dekorácie (balóny a girlandy z toaletného papiera), až po živé chvály a veľké množstvo ľudí. Modlitebňa doslova praskala vo švíkoch. Na sedenie boli prinesené aj vodné kanistre a koberce.

6. Jedlo, ktoré pozostávalo z injery (kysnutý plochý chlieb) s pikantným mäsom a prílohami. Ja osobne som sa to naučila milovať, aj keď, ešte stále nezvládnem jesť všetko pikantné v takom množstve ako Etiópčania. 😅

 

 

7. Finančné pomery s enormnou infláciou: Je skutočne desivé, akými drahými alebo až nedostupnými sa stali mnohé veci pre domácich obyvateľov! Jeden stavebný robotník v oblasti Walga zarobí na deň sotva 200 birrov, roľník 500 birrov – zhruba 5 euro. Z obnosu, ktorým u nás vo Švajčiarsku zaplatíme kávu, musia oni nakŕmiť celú rodinu.

8. Apropo káva: Úžasná etiópska káva je skutočne iná, ako poznáme z domu. Úplne nás nadchla jedinečná chuť, a tiež kávový obrad s pražením zŕn a vôňa z vonných kahancov, ktoré ku káve jednoducho patria.

 

 

9. Denná (cez sviatky aj nočná) zvuková kulisa: Na „spev“ alebo pre naše uši skôr „nárek“ ortodoxných kňazov pri modlitbe, ktorá sa všade ozývala z reproduktorov, som si spočiatku ťažko zvykala. Ale po niekoľkých dňoch som s úsmevom zistila, že som si na to zvykla rovnako, ako na zvonce kráv po mojom presťahovaní do Švajčiarska.

10. Počítanie času: zaostáva za naším o sedem rokov, pretože v Etiópii platí juliánsky kalendár. Dalo by sa povedať, že som bola opäť v roku 2017 – v roku, kedy som sa vedome rozhodla pre život s Pánom Ježišom. Keď premýšľam o tom, ako Pán Ježiš uplynulých osem rokov viedol môj život, hlboko sa ma dotýka verš z Izaiáša 55,9: „ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“

11. Ľudia. Za prvé ľudia, ktorí stoja za klinikou Walga, azylovým domom Tsigereda a centrom Misrach – a teda za MN. Konečne k menám priradiť tváre a počuť osobné príbehy spolupracovníkov, to bolo pre mňa veľmi pôsobivé a ešte viac ma to spojilo s prácou MN. 😍  Byť tam osobne a nie „len“ vidieť fotky a videá, to mi rozšírilo obzory a otvorilo oči – môžem to každému len odporúčať!

12. Masy ľudí, ktoré sme videli – tak mnoho ľudí na uliciach, na trhu, v kostole, na letisku… a Boh pozná a miluje každého jedného! Počíta vlasy na našich hlavách, vie, ako sa nám darí a vidí naše myšlienky. Úžasné.

 

Je to o ľuďoch

Popri všetkých zážitkoch bolo pre nás veľmi cenné spoznávať ľudí, stojacich za klinikou Walga, azylovým domom Tsigereda a centrom Misrach. Konečne k menám priradiť tváre a počuť osobné príbehy spolupracovníkov bolo veľmi pôsobivé a ešte viac nás to spojilo s Misiou na Níle.

Napríklad pán Kefete, medicínsky vedúci zdravotného centra Walga (foto nižšie): Venoval celé dopoludnie tomu, aby nás sprevádzal areálom kliniky. Prešli sme cez ošetrovacie miestnosti, laboratórium a lekáreň, okolo čakajúcich pacientov do registračnej miestnosti, kde sú uložené karty pacientov, až k pôrodnej sále. Neskôr sme išli do jednej dediny a mohli sme byť pri tom, keď sa rozdeľovali profylaktické lieky proti onchocerkóze. Táto choroba, vyvolaná škrkavkami a nazývaná aj „riečna slepota“, spôsobuje abscesy na rôznych častiach tela a nakoniec môže viesť k oslepnutiu.

 

 

Jeden zdravotník zo zdravotného strediska nás pozval k sebe domov. Zeleke a jeho žena Wörke nám umožnili pocítiť ich obrovskú pohostinnosť a pri etiópskom olovrante sa s nami podelili o osobné zážitky zo všedného dňa kliniky. Zelekemu veľmi leží na srdci, aby ošetroval nie len vonkajšie zranenia a trápenia ľudí, ale staral sa aj o ich duchovné potreby. Počas alebo po ošetrení sa pacientov často pýta, či sa za nich môže modliť. Žiaril radosťou, keď nám hovoril, že pacienti túto ponuku často a veľmi radi prijímajú. Modlime sa naďalej za otvorené srdcia a odvahu, múdrosť a správne slová pre spolupracovníkov.

 

 

Nepotrebný a bezcenný?

Späť z vidieckej Etiópie do hlavného mesta Addis Abeba, kde sa nachádza centrum Misrach 1 a 2. Tam majú ľudia s telesným postihnutím, medzi nimi mnohí nevidiaci a nepočujúci, možnosť absolvovať vzdelanie. Ale často sa musia najskôr naučiť úplne základné praktické veci – tzv. „životné zručnosti“, ktoré ich nikdy predtým neučili, pretože boli úplne odsunutí na okraj spoločnosti. Ľudia s postihnutím sú v očiach Etiópčanov nepotrební a bezcenní. Ale nie v očiach Božích! Preto sa MN ujala úlohy pomáhať týmto ľuďom v ich špecifickej chudobe: „Ak dáš chudobnému rybu, na ďalšie ráno bude opäť hladný. Ale ak ho naučíš loviť ryby, môže sa postarať o seba aj o iných.“ Násobenie v praxi!

 

 

Skutočne ma dojímalo, keď som videla, akí sú absolventi šťastní, že majú prácu, že sú potrební a sú obklopení ľuďmi, ktorí zažili niečo podobné. Nemálo spolupracovníkov a absolventov prišlo pred rokmi do MC, aby oni sami vyhľadali pomoc. Ich život nabral úplne nový smer a otvorili sa im možnosti, aké si ani len nepredstavovali.

Pre Boha neexistujú žiadne beznádejné prípady. Tam, kde my vidíme len naše obmedzenia, On má množstvo možností. U Neho je vždy nádej. To vyjadruje aj názov tohto vzdelávacieho centra: „Misrach“ v preklade znamená „nádej“.

 

Umožňujú to vaše dary

Aby sa mladé ženy a muži s telesným postihnutím mohli v Etiópii vyučiť remeslu, aby mladé ženy v núdzi mohli dostať podporu, aby ľudia vo vidieckej oblasti Walga mohli mať lekársku starostlivosť – to všetko je možné len vďaka darom. Už cca. 10 eur umožní život zachraňujúce ošetrenie. 50 eur zaistí živobytie pre jedného nevidiaceho študenta na dva mesiace. 500 eur tvorí štartovací kapitál pre krajčírku, ktorá ukončila svoje vzdelávanie.

Zo srdca ďakujeme za každý finančný dar a každú modlitbu!